Farba na obraze maliara naznačuje pestrosť i myšlienku diela, jeho atmosféru i emócie umelca. Všetko ostatné je na divákovi, ktorý je rovnako tvorcom, keďže posolstvo umenia vníma a hodnotí vo svojom vnútri. A farebnosťou v podobnom zmysle vyniklo aj naše Klubovanie na Čingove – rôznorodosť tvorby, osobností a ich vklad na podujatí predznamenal, že môže ísť o vydarené literárne podujatie. A to sa, verím, od piatka, 27. do nedele, 29. mája aj naplnilo. Druhý ročník trojdňového „literárneho tábora“ sa tento rok mohol uskutočniť vďaka iniciatíve a podpore Občianskeho združenia Slovo na podporu tlače pre nevidiacich a slabozrakých občanov SR, ktoré vypracovalo projekt a finančnej podpore Ministerstva kultúry SR. Rovnako za podpory SKN a jej riaditeľa Františka Hasaja, ktorý už 6. rok dáva činnosti tunajšieho literárneho klubu zelenú.  

V Hoteli Čingov v scenérii Slovenského raja sa teda tri dni diskutovalo o literatúre, vlastnej tvorbe, jej zmysle i jedinečnosti. Originalita diela totiž predurčuje autora k úspechu. 25 účastníkov vrátane organizátorov i hostí klubovalo podobne ako vlani, so zanietením. Hosťom piatkového večera bol nevidiaci rozhlasový redaktor Michal Herceg. Aj jeho rozprávanie hralo farbami humoru i zdatného rozprávačského talentu – priznal, že o vlastnú tvorbu sa síce pokúšal, no v pravom slova zmysle sa nikdy za literáta nepovažoval. Hoci, už jeho samotné rozprávanie s prvkami sebairónie i duchaplnosti nieslo známky literárnej tvorby. Zaspomínal si na rozhovory s Dušanom Dušekom, Jaroslavom Rumplim, Danielom Hevierom, manželmi Rakúsovcami či Jozefom Pavlovičom, ale aj na „redaktorské nepríjemnosti“, ktoré sa snáď každému v žurnalistickej praxi neželane prihodia. 

V sobotu dopoludnia sa autorom i priaznivcom literatúry venoval spišský prozaik Števo Šimko, ktorého posledným literárnym počinom je kniha Pasenie mamutov. Tvorivým písaním prebudil v ambicióznych autoroch kreativitu a diskusiou o písaní načrtol dôležité znaky  umeleckého textu. Prečo píšeme, odhaľujeme dušu iným práve prostredníctvom poézie či poviedok? Na všetky otázky i tvorivé úlohy odpovedali autori originálnou dávkou fantázie, nadhľadu i humoru. 

Popoludní vystriedala prozaika na stoličke hosťujúceho poetka z Domaňoviec Júlia Čurillová. Autorka dvoch básnických zbierok - Sedmoláska a Kľúče od neba sa predstavila vlastnou tvorbou i skvostnou recitáciou – ako viacnásobná víťazka celoslovenských literárnych i recitátorských súťaží opäť, ako už mnohokrát, nám „spôsobila“ zimomriavky. „Vrcholovým umeleckým zážitkom bol pre mňa zjav menom Júlia Čurillová - jej hlas, temperament, rozprávanie zo života riaditeľky školy v Bystranoch, jej autorská poézia, ale aj báseň Tomáša Repčiaka Juliana, ktorú nám predniesla,“ podelil sa o svoje dojmy Michal Herceg, ktorý dodal, že ho potešilo i prostredie priateľské aj k literárnym „netvorom“, ktorí prišli len počúvať a kritizovať.  

„Program bol naozaj pestrý a aktivity sa striedali tak, že som nikdy nemala pocit nudy či jednotvárnosti. Stále sa dialo niečo zaujímavé. Som rada, že som sa dozvedela niečo nové z teórie literatúry a mohla som si vyskúšať techniky tvorivého písania. Ako začínajúcu autorku ma to veľmi obohatilo a určite by bolo pre mňa prínosom navštevovať nejaký literárny klub aj pravidelne, keďže doteraz som si písala skôr sama pre seba a svoje výtvory som ukazovala len blízkemu okoliu. Niekedy nie je na škodu vyjsť zo svojej ulity a nechať si poradiť, hlavne ak sa chce človek pohnúť ďalej a vytvoriť niečo hodnotné,“ skonštatovala slabozraká autorka z Košíc Lucia Rybárová.

Levočský autor Peter Haško dodal:  „Z literárnej stránky ma klubovanie obohatilo, pretože som si mohol vypočuť literárnu tvorbu rôznej kvalitatívnej úrovne a vzájomne ju porovnávať. Takisto pre mňa boli veľmi cenné rady, týkajúce sa konkrétne môjho literárneho príspevku.“
Slabozraká poetka Lesana Kráľovičová z Bratislavy už publikovala v Literárnom týždenníku a ďalších časopisoch. Práve z nich predstavila aj svoje básne a na adresu klubovania povedala: „Podujatie malo vysokú úroveň a veľmi sa mi páčilo, rozhodla som sa, že prídem i o rok. Zišla sa úžasná spoločnosť, ktorá mi sadla veľmi - ľudsky i literárne. Tvorba bola skutočne výborná, ľudia mali talent, ktorý by mali rozvíjať a pestovať ho. Dúfam, že aj o rok sa stretneme v takej dobrej zostave, so zaujímavými hosťami a kvalitnými a super programom.“ 

Hoci Slávka Matlová, autorka recenzií, vlastnú tvorbu na klubovaní nepredstavila, bola aktívne v literárnom dianí a svojich kolegov odborne hodnotila: „Ako neznalec pomerov v literárnom klube najviac oceňujem kritický pohľad na jednotlivé autorské kusy, kritika bola podrobná a priama. Naopak, potenciálnu kritiku som si pôvodne predstavovala tak akosi „slepecky zhovievavo“, takže realita prekonala všetky moje očakávania. Taktiež sa mi páčilo, že aj ľudia v „publiku“ dostali priestor na vyjadrenie. Naopak, v besedách a rozhovoroch mi tak trochu chýbal priestor pre otázky.“ 

Aj Julka Miškuvová, ktorá sa venuje písaniu hudobnej kritiky i poézie, skonštatovala: „Klubovanie bolo zaujímavé, lebo som sa dozvedela veľa o tom, ako mám tvoriť. Mne sa páčilo tvorivé písanie. Prídem aj o rok. Páčila sa mi i túra, mám rada prírodu. Bola som spokojná.“

Spokojnosť vyjadril aj bratislavský autor píšuci poéziu Ľuboš Korenčík. Jeho básne na jednom z bratislavských klubovaní oslovili aj Ľubomíra Feldeka. 

Do spoločných diskusií sa zapájali aj tí, čo nepíšu, no knihy a literatúra tvoria v ich živote dôležitý rozmer a navštevujú aj levočský literárny klub – Ingrida Richterová či Stanislav Húsková.   

A aby nebolo slov príliš veľa, vystriedala ich hudba a spev v podaní prešovskej speváčky Didy – Diany Dunčkovej a klaviristu Jozefa Šarišského. Rôznorodo ladený repertoár – od ľudovej hudby až po pop a džez naladil príjemne i publikum, okrem iného snáď aj známou a populárnou skladbou s textom Milana Lasicu Čerešne. Bodku za sobotným hudobným večerom dala nevidiaca hudobníčka, v súčasnosti učiteľka ZUŠ v Humennom Vierka Petrovčinová. Jej vlastné skladby i poetické, avšak aj vtipné texty zapôsobili. Rovnako ako jej literárna tvorba - invenčný denník stokorunáčky, ktorým prekvapila podobne ako hudbou. „Som rada, že som mohla byť na tomto skvelom podujatí. Veľa som sa naučila a zároveň mi to dalo veľa inšpirácie, dôkazom čoho po mojom príchode domov som začala písať nové veci. Literárne aktivity sa mi páčili. Som nesmierne rada, že sme si vypočuli úprimnú kritiku, z ktorej sme sa mohli veľa naučiť,“ napísala. 

Začínajúcich literátov hodnotil opäť vedúci Spišského literárneho klubu a odborný garant levočského LK a básnik Ján Petrík, ale rady dostali aj od poetiek Júlie Čurillovej a Daniely Dubivskej. Konštruktívne sa však dokázali ohodnotiť aj vo vlastných radoch. Ján Petrík ako skúsený porotca celoslovenských literárnych súťaží sa autorom venoval jednotlivo a vyzbrojil ich dôležitou výbavou – schopnosťou sebareflexie, ktorá je dokonca podľa Sokrata hlavnou cnosťou ľudskej činnosti a rozumovým sebapoznaním. 

Hosťami podujatia boli riaditeľ SKN František Hasaj, šéfredaktorka redakcie časopisov pre nevidiacich Gabriela Rerková, predsedníčka OZ Slovo Daniela Bonková aj Daniela Kuhnová zo sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR zaoberajúca sa kultúrou znevýhodnených skupín obyvateľstva. Aj tento rok podali pomocnú ruku mimoriadne ochotní členovia Združenia rodičov a priateľov diabetických detí v Spišskej Novej Vsi Spišiačik, s ktorými SKN M. Hrebendu pripravila Klubovanie už vlani. Práve im patrí vďaka za naštartovanie i financovanie prvého ročníka. 

Priestor dostal aj relax - možnosť využiť bazén, wellnes i maséra, či turistická vychádzka v NP Slovenský raj. Tak teda, do tvorenia, opäť o rok, pri inšpirujúcom umení a snáď aj pri lákavej náplni tretieho klubovania! 



[» na začiatok stránky]
[» tlač stránky]