V rámci každoročných novembrových besied na pokračovanie o zaujímavých, výnimočných nevidiacich  sme v knižnici tentoraz privítali na stretnutí s čitateľmi farárku Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Mgr. Eriku Domonkošovú.  

Erika Domonkošová sa veriacim prihovára v kostole na Hrnčiarskej ulici v Košiciach. Narodila sa ako nevidiaca v mestskej časti Košice – Šaca. Navštevovala Základnú školu pre žiakov so zrakovým postihnutím internátnu v Levoči. Nebývala na internáte. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že do piatich rokov rozprávala iba po maďarsky. Preto sa jej v Levoči ujala pani učiteľka Lehotská, ktorej vďačí za veľa – za krásnu slovenčinu, ktorú by jej mnohí z nás dnes mohli závidieť i priam učiteľskú pedantnosť a dôslednosť. Tieto vlastnosti neskôr zúročila vlastnou usilovnosťou a zodpovednosťou. V roku 1988 sa stala po dlhšom časovom období ďalšou integrovanou nevidiacou študentkou gymnázia v Levoči s vynikajúcimi výsledkami a povzbudila tak svojich nasledovníkov. Po maturite absolvovala dve vysoké školy – Filozofickú fakultu Prešovskej univerzity, odbor slovenský jazyk – anglický jazyk a Teologickú fakultu v Komárne. Popri štúdiu učila určitý čas anglický jazyk na gymnáziu v Košiciach. V posledných rokoch chodieva načítavať Zamyslenia do Slovenského rozhlasu. V súčasnosti pracuje v Košickom cirkevnom zbore na polovičný úväzok ako farárka a na polovičný úväzok ako prekladateľka z maďarčiny pre Synodu. Je predsedníčkou redakčnej rady Košického zborového listu. 

Iniciatíva a aktivity pani farárky od mladých čias sú obdivuhodné.  Iste je to aj vďaka obetavosti vlastnej mamy, ktorá jej čítala učebné texty počas štúdiá, dokonca pomáhala pri opravách písomiek z angličtiny študentom spôsobom „čítaj ako vidíš“, čo však zaručovalo objektivitu hodnotenia. Pani Erika sa vyznala, že mame, ktorá ju sprevádzala aj na besede v Levoči, vďačí za veľa.

Reformovaná kresťanská cirkev je na Slovenku štvrtou najväčšou cirkvou, čo do počtu veriacich. Pani farárka porozprávala o rozdieloch medzi reformovanou kresťanskou cirkvou a rímskokatolíckou cirkvou. Dozvedeli sme sa napríklad, že najvyššou autoritou učenia cirkvi je svedectvo prorokov a apoštolov zahrnuté v Písme svätom, najdôležitejšími sviatosťami  je Svätý krst a Svätá Večera Pánova, celibát pre duchovných nie je povinný. Tradíciu v cirkvi pokladá reformovaná kresťanská cirkev za určitý nános, chrámy počas adventu sa nezdobia adventnými vencami, ani počas Vianoc stromčekmi. Pre reformovanú kresťanskú cirkev je zdobenie kostolov netypické a dôraz sa kladie na jednoduchosť chrámov. 

Snom pani Eriky bolo raz navštíviť Izrael, čo sa jej podarilo hneď niekoľko krát. Dnes organizuje zájazdy do Svätej zeme. V Izraeli bola už jedenásť krát. Vždy sa snaží o dobrú organizáciu, minimálne časové straty pred vstupom do pamiatok, prepájanie navštívených miest z úryvkami z Písma svätého. K jej najobľúbenejším navštíveným miestam patrí Getsemanká záhrada, Galilejské jazero, či hora Sion, vždy to však závisí od konkrétnych podmienok a vnútorného rozpoloženia návštevníka. Vďaka dobrým kontaktom, vlastným vedomostiam a zodpovednému prístupu pani farárky je odozva zájazdov pod jej patronátom vždy priaznivá.

Debata s pani Erikou bola veľmi príjemná, hodina a pol rozprávania nás naplnila akýmsi zvláštnym pokojom a obdivom. Pani farárku prišli pozdraviť aj jej starí známi – učiteľ Stanislav Škultéty, náš bývalý korektor a redaktor Ľudovít Varhánik, takmer rovesníčka Želka Zemčáková i ďalší naši čitatelia. 

Všetci jej ešte raz ďakujeme za návštevu našej knižnice a do ďalších dní želáme veľa zdravia, spokojnosti  a úspechov. Prajeme jej požehnané a láskyplné blížiace sa vianočné sviatky. 



[» na začiatok stránky]
[» tlač stránky]