RSS kanály
English
Jedného dňa, istý nevidiaci muž sedel na schodíkoch pred budovou s klobúkom pri nohách a tabuľkou s nápisom: „Som slepý. Prosím, pomôžte mi.“ Išiel okolo istý muž, pristavil sa a videl, že slepec má v klobúku len pár drobných. Zohol sa, prihodil nejaké mince a potom bez toho, aby si pýtal povolenie, zobral tabuľku a na druhú stranu napísal vetu. Popoludní sa muž vrátil za slepcom a videl, že slepcov klobúk je plný mincí i bankoviek. Slepec spoznal mužov krok a spýtal sa ho, či to bol on, kto mu prepísal tabuľku a čo tam napísal. Muž odpovedal: „Nič, čo by nebola pravda. Len som dal Tvojim riadkom inú podobu.“ Usmial sa a odišiel. Na tabuľke stálo: „Je jar...a ja ju nemôžem vidieť.“
Možno sa autor tohto príbehu inšpiroval príbehom Francúza Valentína Haüya, ktorý založil v r. 1784 prvý výchovno-vzdelávací ústav pre nevidiacich v Paríži. Narodil sa v r. 1745 v Picardii. V r. 1771 sa zúčastnil na súčasnom Námestí Svornosti v Paríži na predstavení, ktoré pripravila skupina nevidiacich. Diváci ich však odmenili posmechom, čo Valentína Haüya šokovalo. V máji 1784 pri parížskom kostole dal Haüy mincu mladému žobrákovi Francoisovi Lesueurovi. Mladík dobrodincovi povedal, že sa musel pomýliť, keď mu dal taký veľký peniaz. Lesueur sa stal prvým Haüyovým žiakom. Neskôr v r. 1786 vznikol ústav nevidiacich detí. Jeho cieľom bolo poskytnúť žiakom vzdelanie a zároveň naučiť ich manuálne pracovať. Aktivity francúzskeho nadšenca sa dostali aj za hranice a v r. 1806 ho pozval ruský cár Alexander I. do Sankt-Peterburgu, aby v meste na Neve založil školu. Po jedenástich rokoch, keď sa vrátil späť do Francúzska, však zažil nejedno sklamanie. Inštitúcia, ktorú založil sa v tom čase už volala Kráľovský ústav pre mladých slepcov. Zomrel 19. marca 1822 v Paríži. 13. november, deň narodenia Valentína Haüya, sa od r. 1946 pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči v mesiaci november, tak ako každoročne, pokračuje na svojej pôde v besedách o živote a práci nevidiacich z radov našich čitateľov. 26. novembra v popoludňajších o 14.30 hod. Vás pozývame na Námestie Majstra Pavla 32 v Levoči na besedu s nevidiacou farárkou Erikou Domonkošovou.
oddelenie knižnično-informačných služieb SKN
zdroj: wikipedia
[» na začiatok stránky]
[» tlač stránky]
Možno sa autor tohto príbehu inšpiroval príbehom Francúza Valentína Haüya, ktorý založil v r. 1784 prvý výchovno-vzdelávací ústav pre nevidiacich v Paríži. Narodil sa v r. 1745 v Picardii. V r. 1771 sa zúčastnil na súčasnom Námestí Svornosti v Paríži na predstavení, ktoré pripravila skupina nevidiacich. Diváci ich však odmenili posmechom, čo Valentína Haüya šokovalo. V máji 1784 pri parížskom kostole dal Haüy mincu mladému žobrákovi Francoisovi Lesueurovi. Mladík dobrodincovi povedal, že sa musel pomýliť, keď mu dal taký veľký peniaz. Lesueur sa stal prvým Haüyovým žiakom. Neskôr v r. 1786 vznikol ústav nevidiacich detí. Jeho cieľom bolo poskytnúť žiakom vzdelanie a zároveň naučiť ich manuálne pracovať. Aktivity francúzskeho nadšenca sa dostali aj za hranice a v r. 1806 ho pozval ruský cár Alexander I. do Sankt-Peterburgu, aby v meste na Neve založil školu. Po jedenástich rokoch, keď sa vrátil späť do Francúzska, však zažil nejedno sklamanie. Inštitúcia, ktorú založil sa v tom čase už volala Kráľovský ústav pre mladých slepcov. Zomrel 19. marca 1822 v Paríži. 13. november, deň narodenia Valentína Haüya, sa od r. 1946 pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči v mesiaci november, tak ako každoročne, pokračuje na svojej pôde v besedách o živote a práci nevidiacich z radov našich čitateľov. 26. novembra v popoludňajších o 14.30 hod. Vás pozývame na Námestie Majstra Pavla 32 v Levoči na besedu s nevidiacou farárkou Erikou Domonkošovou.
oddelenie knižnično-informačných služieb SKN
zdroj: wikipedia
[» na začiatok stránky]
[» tlač stránky]